• Národné strategické dokumenty
  • Správy
  • 25.APRíL 2019

Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike

Akčný plán podpory elektromobility v Slovenskej republike schválila 13. marca 2019 vláda, pričom podporný program obsahuje 15 konkrétnych opatrení. Dokument predkladalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR), v ktorého kompetencii je oblasť elektromobility.

Strategický dokument

Automobilový priemysel v posledných rokoch prechádza prelomovým obdobím v súvislosti s pripravovanou priemyselnou politikou EÚ, ktorej cieľom je prejsť na zelené, obehové a nízkouhlíkové hospodárstvo, znižovať emisie z dopravy a zvyšovať podiel priemyselnej výroby na celkovom hospodárstve krajín EÚ. Zároveň čelí novým výzvam ako sú digitalizácia, elektromobilita a využívanie ďalších alternatívnych palív.

Ministerstvo hospodárstva SR vníma stále silnejúci trend a preferencie spotrebiteľov inklinujúce k postupnému presunu od využívania a spotreby tradičných fosílnych palív k alternatívnym a udržateľným zdrojom energie. Tento trend sa čoraz výraznejšie prejavuje aj v oblasti dopravy, preto je nevyhnutné, aby plánovanie národných, ale aj nadnárodných iniciatív, výskumu a investícií zohľadňovalo aktuálne a budúce potreby v tejto oblasti. Jedným z najvýraznejších trendov a smerovaní v oblasti dopravy a mobility v Európe, je stále rastúci záujem o trend elektromobility.

Prechod na nízkoemistné a bezemisné formy dopravy

Cieľom zvýšeného zastúpenia elektrických vozidiel v systéme dopravy je prechod na nízkoemisné a bezemisné formy dopravy, čo predstavuje trend strategicky definovaný aj na úrovni Európskej komisie a je súčasťou nízkouhlíkového hospodárstva.

Doprava je v súčasnosti zodpovedná za štvrtinu emisií skleníkových plynov a je dominantným znečisťovateľom najmä v mestských aglomeráciách. Samotná cestná doprava, v ktorej sa elektromobilita má presadiť najviac, je zodpovedná za 70 % emisií skleníkových plynov v sektore dopravy.

V porovnaní s rokom 1990 (tabuľka č.1) emisie v cestnej doprave SR vzrástli o cca 38 % (CO2 ekv.). Kým v roku 1990 emisie CO2 z cestnej dopravy predstavovali len 67 % na celkových emisiách z dopravy a v roku 2016 podiel emisií CO2 ekv. z cestnej dopravy vzrástol na 94 % na celkových emisiách z dopravy.

Porovnanie vozového parku v rokoch 1990 a 2016. Zdroj: ŠÚ SR, SHMÚ, 2018

Najväčší nárast bol zaznamenaný v emisiách kategórií osobných automobilov (30 %) a ľahkých úžitkových vozidiel (takmer 340 %). Zvyšujúci sa podiel emisií z ľahkých úžitkových vozidiel je spôsobovaný najmä zvyšujúcim sa počtom malých úžitkových vozidiel do 2 ton. V tejto kategórii dominujú osobné automobily so zníženou prepravnou kapacitou osôb a zvýšenou prepravnou kapacitou tovarov (kategória N1-I).

Emisie zo spaľovacích motorov automobilov, ktoré využívajú len tradičné palivá, teda benzín a naftu, prispievajú aj k vysokej koncentrácii tuhých znečisťujúcich látok, ktoré majú zásadný vplyv na zdravie obyvateľstva a životné prostredie a sú rizikovým faktorom najmä pre vznik kardiovaskulárnych ochorení a respiračných chorôb, ktoré sú príčinou mnohých predčasných úmrtí v celej Európe.

Najviac predčasných úmrtí v dôsledku vystavenia obyvateľov znečisťujúcim látkam je zapríčinených vystavením jemným prachovým časticiam (PM2,5). Na Slovensku sa doprava podieľa viac ako 40 % na celkových emisiách oxidov dusíka (NOx).

Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike“ (ďalej len „Akčný plán“) nadväzuje na vládou SR schválený dokument „Stratégia rozvoja elektromobility v Slovenskej republike a jej vplyv na národné hospodárstvo Slovenskej republiky“ (č. uznesenia 504/2015) a transpozičné dokumenty:

„Národná politika zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v podmienkach Slovenskej republiky“ (č. uznesenia 505/2016);

„Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami“ (č. uznesenia 504/2016).

Akčný plán takisto nadväzuje na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni GEAR 2030 z 18. októbra 2017, ako aj na 3 prijaté balíky čistej mobility (tzv. „Clean mobility package“), ktoré sa týkajú viacerých legislatívnych návrhov1. Európska komisia sa v 2. balíku zameriava predovšetkým na čistú mobilitu a zároveň hodnotí, že úroveň ambícií národných politických stratégií na uspokojenie budúceho dopytu v rámci alternatívnej dopravy nie je postačujúca.

V 3. balíku okrem iného upriamuje pozornosť na neodkladnú výzvu vytvoriť konkurencieschopnú a udržateľnú priemyselnú výrobu batérií v Európe vytvorením Európskej aliancie pre batérie, ako platformy pre spoluprácu s kľúčovými zainteresovanými stranami v oblasti priemyslu, zainteresovanými členskými štátmi a Európskou investičnou bankou.

Práve vývoj a výroba batérií sú pre Európu, v kontexte prechodu na čistú energiu, strategickou nevyhnutnosťou a kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti jej automobilového odvetvia.

Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike (2019)

Prvým krokom na národnej úrovni v tejto oblasti je vznik Slovenskej aliancie pre batérie, ktorá bude platformou pre vzájomné prepájanie sa a mobilizovanie zdrojov. Táto platforma posilní vznik a etablovanie inovatívneho a konkurencieschopného batériového ekosystém na Slovensku, ktorý sa stane súčasťou rodiaceho sa batériového ekosystému Európskej únie.

Z uvedených dôvodov sú v Akčnom pláne navrhnuté opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia vnímali nízkoemisnú mobilitu ako bezproblémovú, a to i s aspektom zrýchlenia zavádzania príslušnej infraštruktúry. Opatrenia reflektujú na ciele vyplývajúce už z uvedených strategických dokumentov, ktoré sú záväzkami SR pre implementáciu viacerých smerníc:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie“;
„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá“.

Na základe uvedených dokumentov je pre splnenie navrhnutých opatrení stanovený indikátor, ktorý uvádza v dokumente „Stratégia rozvoja elektromobility v Slovenskej republike a jej vplyv na národné hospodárstvo Slovenskej republiky“, schválenom uznesením vlády SR č. 504 z 09. 09. 2015, odhad počtu elektromobilov a nabíjacích staníc, a to na základe štandardných a technologických scenárov.

Nakoľko v predmetnej národnej stratégii sa uvádzali len východiskové predpoklady počtu elektromobilov pre rok 2020 pre oba scenáre, uvedené prognózy boli domodelované v zmysle súčasných trendov na obdobie do roku 2030 v dokumente „Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami“, kde sa pre SR uvádza v roku 2030 – 35 000 elektrických vozidiel a plug-in hybridov (graf č. 1). Pre nabíjaciu infraštruktúru sa stanovil cieľ do roku 2025 mať 1 500 stojanov pre stredne rýchle nabíjanie (do 22 kW) a rýchle nabíjanie (nad 22 kW).

Na základe uvedených cieľov je predpoklad, že dôjde v porovnaní s celkovou národnou spotrebou k určitému, avšak nie významnému zvýšeniu spotreby elektrickej energie s obmedzeným dopadom na sektor výroby elektriny.

Okrem uvedeného, vzhľadom na zdrojovú základňu SR, je v súčasnosti takmer 80 % takto spotrebovanej elektrickej energie vyrobenej nízkoemisnou alebo bezemisnou technológiou a podiel nízkoemisnej výroby bude ďalej narastať. Prínosom elektromobility bude aj pozitívny vplyv na znižovanie výkonového prebytku v sústave po uvedení blokov elektrárne Mochovce 3 a 4 do prevádzky.

Z dôvodu, aby sa predišlo nekontrolovanému pripájaniu rýchlonabíjacích staníc, bola zákonom č. 162/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, zavedená pre odberateľa povinnosť uviesť informáciu o pripojení nabíjacej stanice, ak pripája do distribučnej sústavy nabíjaciu stanicu s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW na novom odbernom mieste.

Túto povinnosť majú aj odberatelia, ktorí majú nabíjaciu stanicu s výkonom nad 100 kW pripojenú v už existujúcom odbernom mieste. Návrh jednotlivých opatrení vychádza i z analytických podkladov Inštitútu environmentálnej politiky premietaných v dokumente „Ako šetriť životné prostredie a peniaze cez zelené verejné obstarávanie“.

Opatrenia budú vyhodnocované nadväznosti na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá.

Členské štáty sú povinné do 18. novembra 2019, a potom každé tri roky, posúdiť správu o vykonávaní svojho národného politického rámca, vyhodnotiť realizáciu opatrení navrhnutých v dokumente „Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami“.

Prvý projekt podpory

Uvedené analýzy scenárov sú postavené na predpokladoch harmonizácie podpory rozvoja budovania infraštruktúry a stimulácie trhu s vozidlami, ktoré je možné dosiahnuť nižšie uvedenými návrhmi opatrení akčného plánu.

Graf č. 1 Odhad vývoja počtu registrovaných elektrických vozidiel v kategórií M1 a N1 v SR do roku 2030. Zdroj: MH SR; 2018

Doterajší vývoj trhu s elektrickými vozidlami výrazne ovplyvnil prvý projekt priamej podpory nákupu vozidiel s alternatívnym pohonom – „Celoštátna podpora MH SR a ZAP SR na používanie vysoko-ekologických nízkoemisných vozidiel, ktoré nie sú výhradne poháňané spaľovacím motorom, s cieľom získania takýchto vozidiel na testovanie procesov pri ich následnom spracovaní“.

Projekt poskytoval príspevky na kúpu a registráciu vozidiel kategórie M1 a N1 typu BEV (batériové elektrické vozidlo), alebo na vozidlá s batériou dobíjateľnou cez vonkajší zdroj elektrickej energie a vybavené doplnkovým spaľovacím motorom (PHEV – plug-in hybridné elektrické vozidlo). Zavedenie podpory malo pozitívny vplyv na rast predaja elektrických vozidiel a podporu využilo 831 žiadateľov (graf č. 2).

Graf č. 2 Štruktúra vozidiel s platnou rezerváciou projektu Celoštátnej podpory MH SR a ZAP SR; Zdroj: MH SR; 2018

Počet novoregistrovaných elektrických vozidiel s možnosťou nabíjania z elektrickej siete (BEV a PHEV) predstavoval v roku 2017 617 ks, čo predstavuje medziročný nárast o 350 %.

K 31. 12. 2018 evidujeme na Slovensku v kategóriách M1 celkovo 951 batériových elektrických vozidiel a 619 plug-in hybridných elektrických vozidiel, a v N1 74 batériových elektrických vozidiel.

Bližší vývoj rastu novoevidovaných vozidiel, ako aj aktuálnu štruktúru vozového parku elektrických vozidiel podľa kategórií vozidiel, dokumentujú nasledovné grafy č. 3 a č. 4.

Graf č. 3 Vývoj počtu registrovaných elektrických vozidiel v kategóriách M1 a N1 v SR; Zdroj: MH SR; 2019
Graf č. 4 Štruktúra vozového parku elektrických vozidiel podľa kategórií vozidiel v SR; Zdroj: MH SR; 201

Na konci roku 2018 bolo v SR 235 nabíjacích bodov

Podľa aktuálnych štatistických údajov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (k 31. 12. 2018) je momentálne na Slovensku v prevádzke 92 DC verejne prístupných nabíjacích bodov s výstupným výkonom nad 44 kW (vrátane 10 stojanov Tesla Supercharger) a 143 AC verejne prístupných nabíjacích bodov s výstupným výkonom menším do 44 kW.

Po schválení Akčného plánu, budú v tejto súvislosti jednotlivé opatrenia monitorované a vyhodnocované, a Ministerstvo hospodárstva SR vypracuje v nadväznosti na smernicu 2014/94/EÚ akčné plány rozvoja aj pre ostatné alternatívne palivá, zohľadňujúc opatrenia uvedené v akčnom pláne rozvoja elektromobility.

Celý dokument Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike

Zdroj: MH SR; 2019